NOV PRAVIDLA PRACOVNHO REIMU IDIE
Petr Nachtigall, Jaromr irok, Bedich Rathousk1
Anotace: Nazen 561/2006 stanovuje pravidla pro doby zen, pestvky v zen a doby odpoinku idi zajiujcch silnin pepravu zbo a pepravu cestujcch. Nazen 561 se vztahuje na silnin dopravu, tj. kadou jzdu loenho nebo przdnho vozidla pouvanho pro pepravu cestujcch a zbo na veejnch pozemnch komunikacch.
Klov slova: doba zen, doba odpoinku, tachograf
Summary: Statute 561/2006 determinates drivers in road transport of goods and passengers rules for driving times, breaks and time for spells. Statute 561 is related to road transport i.e. each ride of road carriage under load or empty used for transport of goods or passengers on public routes.
Key words: driving time, spell, tachograph
VOD
innosti jednotvrn a jednostrann zatujc organismus, k nim pat i nepetrit zen vozidla, se mohou stt nebezpenmi, pokud nejsou peruovny bezpenostnmi pestvkami a pokud nejsou asov omezeny v rmci pracovn doby. Svou monotnnost nebo neomezenou dobou trvn zpsobuj vrazn snen pozornosti a navu idie. Evropsk komise vydala nov nazen ES 561/2006 o harmonizaci nkterch pedpis v sociln oblasti tkajcch se silnin dopravy, kter bude od 11. 4. 2007 nahrazovat dosavadn nazen 3820/85 a 3821/85. Nazen je platn pro celou EU vetn R.
Zkonk prce upravuje mimo jin tak pracovn dobu a dobu odpoinku zamstnanc. V 5 zkonku prce je stanoveno, e pracovnprvn vztahy mj. zamstnanc dopravy se d zkonkem prce, pokud zvltn pedpis nestanov jinak (tmto pedpisem je zkon . 475/2001 Sb.)
1 Ing. Petr Nachtigall, Univerzita Pardubice, Dopravn fakulta Jana Pernera, Katedra technologie a zen dopravy, Studentsk 95, 532 10 Pardubice, tel.: +420 466 036 462, fax: +420 46 6036 303, E-mail: petr.nachtigall@upce.cz
Ing. Jaromr irok, Ph.D., Univerzita Pardubice, Dopravn fakulta Jana Pernera, Katedra technologie a zen dopravy, Studentsk 95, 532 10 Pardubice, tel.: +420 466 036 199, fax: +420 46 6036 303, E-mail: jaromir.siroky@upce.cz
Bc. Bedich Rathousk, Univerzita Pardubice, Dopravn fakulta Jana Pernera - student, E-mail: BedrichRathousky@seznam.cz
Pracovn dobu, dobu odpoinku, dobu zen a bezpenostnch pestvek v silnin doprav upravuj nsledujc pedpisy [4]:
- Zkon . 111/1994 Sb., o silnin doprav, ve znn pozdjch pedpis.
- Vyhlka . 108/1976 Sb., o Evropsk dohod o prci osdek v mezinrodn silnin doprav (AETR), ve znn pozdjch pedpis.
- Nazen EHS 3820/85 o pravidlech dob zen a dob odpoinku idi (nov 561/2006).
- Nazen EHS 3821/85 o zznamovm zazen (tachografech).
Vyhlka . 478/2000 Sb., kterou se provd zkon o silnin doprav, ve znn vyhlky . 55/2003 Sb.
- Zkon . 475/2001 Sb. o pracovn dob a dob odpoinku zamstnanc s nerovnomrn rozvrenou pracovn dobou v doprav.
- Nazen vldy . 168/2002 Sb., kterm se stanov zpsob organizace prce a pracovnch postup, kter je zamstnavatel povinen zajistit pi provozovn dopravy dopravnmi prostedky.
Protoe tyto pedpisy stanovuj pracovn dobu, dobu odpoinku, dobu zen a bezpenostn pestvky navzjem rzn podle rznch hledisek a podmnek, je nutn, aby si dopravci i idii vdy sprvn vyhodnotili a urili, kterm pedpisem se maj dit.
1. NAZEN EHS 3820/85 O PRAVIDLECH DOB ZEN A DOB ODPOINKU IDI A NAZEN EHS 3821/85 O ZZNAMOVM ZAZEN (TACHOGRAFECH)
lensk stty Evropskho spoleenstv pijaly nazen (EHS) . 3820/85 a 3821/85, kter se vztahuj na silnin dopravu v rmci Evropsk Unie a pln obdobnou roli jako pedtm AETR v mezisttn doprav. Nazen 3820/85 a 3821/85 jsou spolu provzan prvn pedpisy, kter se dopluj a maj spolenou oblast psobnosti. Tato nazen se vztahuj na vozidla registrovan v lenskch sttech EU, kter provdj silnin dopravu uvnit Spoleenstv. Plat pro peshranin dopravu (mezi lenskmi stty EU) i pro vnitrosttn dopravu uvnit jednotlivch lenskch stt. Z hlediska povinnosti idie jsou dohoda AETR a nazen 3820/85 a 3821/85 velmi podobn. Povinnosti dopravc jsou v nazen 3820/85 a 3821/85 pesnji definovny. Tm identick v obou pedpisech jsou technick poadavky na kotouov tachograf a zznamov listy. Pi dodrovn pslunch pedpis nein pechod z jednoho systmu (AETR) na druh (nazen 3820/85 a 3821/85) nebo naopak pote.
Pojem "denn doba zen" se nevztahuje na kalendn den (asov sek 0.00-24.00 hod). Je definovn jako celkov doba zen mezi dvma dennmi dobami
odpoinku. Doba zen vzhledem k probhajcmu asu "plave" a bn me zat v jednom kalendnm dni a pokraovat do dalho.
Celkov doba zen za obdob kadch dvou po sob nsledujcch tdn nesm pekroit 90 hodin. To znamen, e souet dennch dob zen za kad dva po sob nsledujc tdny nesm peshnout 90 hodin. Nejvy ppustn celkov doba zen v jednom tdnu je stanovena jen nepmo. Nejpozdji po esti dennch dobch zen mus idi nastoupit tdenn odpoinek. To znamen, e nejdle po 4x9 + 2x10 = 56 hodinch mus bt nastoupen tdenn odpoinek. Doba zen del ne 4,5 hodiny mus bt vdy peruena pestvkou. To znamen, e denn doba zen zpravidla sestv z nkolika dlch dob zen, mezi nimi jsou pestvky. Denn doba zen nesm pekroit 9, pop. 10 hodin. V rmci jednoho kalendnho dne me bt ale celkov souet dob zen del ne 9 hodin, pokud kalendn den obsahuje odpoinek. Pestvka v trvn nejmn 45 minut sm bt nahrazena kratmi pestvkami, z nich kad m nejmn 15 minut. Souet dob tchto pestvek mus bt nejmn 45 minut. Tyto pestvky mus bt vloeny do doby zen 4,5 hodin nebo zaazeny okamit po tto dob zen.
2. NAZEN ES 561/2006
Nazen 561/2006 stanovuje pravidla pro doby zen, pestvky v zen a doby odpoinku idi zajiujcch silnin pepravu zbo a pepravu cestujcch. Dve tuto roli plnilo nazen 3820, jeho platnost kon dnem 10.4.2007 a od 11.4.2007 je v platnosti nazen 561. Nazen 561 se vztahuje na silnin dopravu, tj. kadou jzdu loenho nebo przdnho vozidla pouvanho pro pepravu cestujcch a zbo na veejnch pozemnch komunikacch. Jedn se zejmna o pepravu zbo vozidly s maximln ppustnou hmotnost pekraujc 3,5 t a pepravu cestujcch takovmi vozidly, kter jsou dky sv konstrukci i trvalou pravou interiru urena pro pepravu vce jak 9 osob vetn idie. Pokud je ovem vozidlo s nejvt povolenou hmotnost do 3,5 t vybaveno tanm zazenm pro taen pvsu, kdy nejvy povolen hmotnost soupravy pevyuje 3,5 t, pak v tomto ppad tato souprava podlh nazen 561. Potom toto vozidlo mus bt vybaveno tachografem (rovn podlh pedpism o tachografech - pravideln technick prohldky tachograf apod.). V ppad, e se jedn o soupravu osobnho automobilu a pvsu, kde celkov hmotnost soupravy pesahuje 3,5 t, je dno, e ustanoven nazen 561 plat i pro tuto soupravu, pokud se jedn o obchodn pepravu zbo, tedy za platu. V nkterch ppadech je nutn doloit, zda se opravdu jedn o neobchodn i obchodn pepravu.
2.1. Dleit pojmy
V tto kapitole jsou vysvtleny nkter pojmy, kter nazen 561 pouv i v nepatrn me upravilo.
idi - idi je chpna jako osoba, kter d vozidlo, teba jen krtkou dobu nebo je ve vozidle, aby jej poppad v rmci svch povinnost mohla dit.
Pestvka na jdlo a oddech - Zkonk prce ve svch ustanovench definuje "pestvku na jdlo a oddech". Tato pestvka trv nejmn 30 minut a mus ji idi vykonat nejdle po 6 hodinch prce. Tato pestvka na jdlo a oddech me bt vyuita i jako pestvka v zen, pokud se erp podle pravidle tohoto nazen.
Jin prce - innosti zahrnut do pracovn doby mimo zen vozidla. Pat sem zejmna nakldka, vykldka, doba ekn na nakldku vykldku, itn a drba vozidla apod. nezapotvaj se zde ovem pestvky v zen vozidla, doby odpoinku a ani doby pohotovosti.
Pracovn doba - pojem pracovn doba zahrnuje dobu zen a jin prce. Do pracovn doby se nepotaj pestvky (a to jak pestvky v zen, tak i pestvky na jdlo a oddech), doby odpoinku a ani doby pohotovosti. Nejvy tdenn dlka pracovn doby je omezena jen pro idie v zamstnaneckm pomru.
Doba pohotovosti - je doba odlin od dob pestvky a odpoinku. Bhem tto doby jzdn osdka nemus opustit sv pracovit, avak mus bt pipravena na zklad pokynu zahjit jzdn innost nebo pokraovat v n, nebo provdt jinou prci. Pat zde tak doba, bhem n osdka doprovz vozidlo bhem dopravy na trajektu nebo na vlaku (systm Ro-La), doby ekn na hranicch a doby ekn z dvodu zkazu jzdy. Tyto doby jejich pedpokldanho trvn mus bt jzdn osdce pedem znmy. Tak zde pat doba, kterou trv druh idi pi jzd vedle idie v kabin nebo na lehtku v kabin. Tato pohotovost nen sousti pracovn doby.
Tden - zna obdob mezi 00.00 hodin v pondl a 24.00 hodin v nedli. Jedn se tedy o kalendn tden.
asov sek 24 hodin - je charakterizovn jako tzv. plovouc den. Pedstavuje asov sek:
- od skonen jedn denn doby odpoinku do skonen nsledujc denn doby odpoinku
- od skonen tdenn denn doby odpoinku do skonen nsledujc prvn denn doby odpoinku
- od skonen denn doby odpoinku do probhnut prvnch 11, ppadn 9 hodin nsledujcho tdennho odpoinku.
Plovouc den obsahuje denn dobu zen a denn dobu odpoinku. Plovouc dny se obecn nekryj s kalendnmi dny. Me zat v jednom kalendnm dni a pokraovat do dalho kalendnho dnu.
2.2. Doba zen, doba pestvky a odpoinku
Doba zen je doba trvn innosti zen zaznamenna zznamovm zazenm (kotouovm i digitlnm tachografem) nebo run. Plat zde pravidlo, e do doby zen se pot doba, kdy "motor b". Pat zde tedy doby ekn na kiovatkch, ped signalizanm zazen nebo ped pejezdy i doby v kolonch.
Denn doba zen je celkov (stan) doba zen mezi dvma za sebou nsledujcmi dennmi odpoinky nebo mezi dennm a za nm nsledujcm tdennm odpoinkem, ppadn obrcen. Tato denn doba zen nesm peshnout 9 hodin. Nejve dvakrt za tden je mono ji prodlouit na 10 hodin.
Tdenn doba zen je omezena podmnkami:
- nesm peshnout celkem 56 hodin doby zen v tdnu
- nejpozdji po 6 dennch dobch zen od minulho tdennho odpoinku mus idi nastoupit dal tdenn odpoinek,
- celkov doba zen nesm peshnout 90 hodin za obdob dvou po sob nsledujcch tdn
- nejvy povolen tdenn pracovn doba je 60 hodin a nejvy prmrn tdenn pracovn doba je 48 hodin (prmr za 4 msce) dle nazen vldy . 589/2006, kter aplikuje poadavky smrnice 2002/15/ES do eskho prosted.
idi m povinnost zaznamenat "jinou prci" a "pohotovost" vykonan od posledn denn nebo tdenn doby odpoinku. Zznam se provd run zznamem na kotou nebo zadnm zznamu do digitlnho tachografu.
Pestvka v zen mus mt uritou minimln dlku: 45 minut, pp. 15 nebo 30 minut pi rozdlen pestvky. Po 4,5 hodinch mus idi mt neperuenou pestvku v zen nejmn 45 minut, kter se nezapotv do doby odpoinku. Me bt nahrazena dvma kratmi seky, z nich prvn m nejmn 15 minut a druh nejmn 30 minut (nazen 3820 umoovalo rozdlit 45 minut pestvky na ti 15 minutov seky).
Doba odpoinku je neperuen doba, bhem n me idi voln nakldat se svm asem, me bt bu dn nebo zkrcen. dn denn doba odpoinku je nejmn 11 hodin. Lze ji rozdlit na dv sti a to nejmn na 3 hodiny trvn a 9 hodin trvn, celkem
tedy 12 hodin. Zkrcen denn doba odpoinku v celkovm trvn nejmn 9 hodin, ale krat ne 11 hodin. Tuto dobu nelze nijak dle rozdlit a nenahrazuje se (dle nazen 3820 bylo nutno zkrcen denn odpoinek vyrovnat ped koncem nsledujcho tdne).
Tdenn doba odpoinku je podobn jako denn dn a zkrcen. dnou se rozum doba odpoinku v celkovm trvn nejmn 45 hodin. Zkrcenou se rozum doba odpoinku krat ne 45 hodin a sm bt zkrcena na nejmn 24 hodin po sob nsledujcch. Zkrcen u dvou po sob nsledujcch tdnech (tdenn doba odpoinku se ve dvou po sob nsledujcch tdnech zkracovat neme - mus bt max. jedna zkrcen a jedna dn!!) mus bt vyrovnno odpovdajc dobou odpoinku vybranou vcelku ped koncem tetho tdne nsledujcho po dotynm tdnu. Tdenn doba odpoinku mus zat nejpozdji po uplynut esti 24 hodinovch asovch sek od skonen pedchoz tdenn doby odpoinku. Podle nazen 561 (dve i 3820) plat, e idi mus nastoupit tdenn odpoinek nejpozdji po 6 sledovanch secch od skonen pedchozho tdennho odpoinku. Nazen 561 dle upesuje, e idi mus zaadit tdenn odpoinek nejpozdji po 56 hodinch tdenn doby zen, co znamen, e v kadm kalendnm tdnu sm idi dit nejvce 56 hodin.
2.3. Pklady organizace prce slo idie v "plovoucm dni"
V nsledujc sti jsou uvedeny mon zpsoby, jak naplnit "plovouc den" jednotlivmi dobami zen, odpoinku, pestvek, pohotovosti apod. (viz Obrzek 1). Dl doby jsou uvedeny ve zkratkch: = zen; JP = jin prce; DP = doba pohotovosti; P = pestvka; DDO = denn doba odpoinku. Souet tun psanch a ormovanch oblast je vdy maximln 6 hodin.
V nsledujc Tabulce 1 jsou uvedena pehledn jednotliv asov dob, kter uruje nazen 561/2006 pro prci idie v silnin doprav.
Tabulka 1 - Npl innost a jejich doby dle nazen 561/2006
Ve uveden innosti jsou pak rozkresleny do vce variant jejich plnn. U varianty A je zejm, e sice souet dob zen v ormovan oblasti jet nen 4,5 hod (ale pouze 3 hod), je ovem nutn nastoupit pestvku v trvn min. 0,5 hod, protoe souet dob prce (v tun ormovan oblasti) u in 6 hod (dle ustanoven Zkonku prce).
Povinnost erpat pestvku na jdlo a oddech me vzniknout bhem doby zen jako u varianty A nebo bhem jin prce (JP), nap. nakldky, jak je ukzno u varianty B. Varianty C a D jsou si podobn, jde jen o stanoven podlu pestvek. Pokud by idi erpal v 6. dku rovnou 0,75 hod, jak je tomu ve variant C, uetil by 0,25 hod a mohl by tady dit celou 1 hod a vyut tak monost 10 hod zen/den a souasn dodret limit pro zkrcenou
DDO o dlce 9 hod, jak signalizuje 10. dek u varianty D. idi se tedy "ochudil" o 15 min tm, e erpal 2x 30 min (6. a 8. dek) msto 1x 45 min - viz. 6. dek u varianty C.
Vedle npln jednotlivch asovch dob jsou v nsledujcm obrzku 4 (posledn dek-erven) uvedeny mon asov spory, kter mohou vznikat pi rznch organizacch pracovn innosti idie. Jak je mon vidt z variant E a F, nen z hlediska spory asu rozhodujc, zda idi pestvku rozdl (na 0,25 hod + 0,5 hod), nebo jestli ji vyerp v celku: 0,75 hod. Pokud idi krom zen () vykonv i JP, je "nkdy" vhodnj, aby si splnil pestvku o dlce 0,75 hod i dve ne kumulativn d celch 4,5 hod, protoe pot je oprvnn dit v kuse opt a 4,5 hod (varianty G a H). To ovem plat v ppad, pokud spln dal podmnky tohoto nazen - nap. maximln denn dobu zen, tdenn dobu zen, 14-ti denn dobu zen nebo maximln dlku tdenn pracovn doby
3. ZVR
Z danho nazen 561 je zejm, e nejvtm skalm nejen pro dopravce, idie a dispeery je omezen pracovn doby idie na max. 60 hod tdn a dodren prmru nejve 48 hod tdn. Pitom stvajc omezen dob zen zstvaj v platnosti, tj. maximln 56 hod tdn a za dva po sob jdouc tdny celkem 90 hod). Tm nastv vt obtnost s asovm plnem jzd idi. Je tedy na samotnch dispeerech a dopravcch, jak se s novm nazenm, kter v dubnu 2007 vejde v platnost, vypodaj.
4. POUIT LITERATURA
[1] Prce osdek a tachografy v Evropsk unii, Systemconsult Pardubice, Kurs na CD verze 2, Pardubice 2005.
[2] AETR - Pravidla prce osdek v mezinrodn silnin doprav, povinnosti dopravce a idie, BertelsmannSpringer CZ, s.r.o., Systemconsult, Praha 2002, ISBN 80-85629-15-1.
[3] Bua, J. Bezpenost prce v silnin doprav, BertelsmannSpringer CZ, s.r.o., Praha 2003, ISBN 80-86411-42-7.
[4] Nazen 561/2006, 3821/85 a AETR do kabiny, Rukov idie pro zem Evropsk unie, eskou republiku a Slovenskou republiku, Systemconsult Pardubice 2007. ISBN 80-85629-24-0.
[5] NAZEN EVROPSKHO PARLAMENTU A RADY (ES) . 561/2006 ze dne 15. bezna 2006 o harmonizaci nkterch pedpis v sociln oblasti tkajcch se silnin dopravy, o zmn nazen Rady (EHS) . 3821/85 a (ES) . 2135/98 a o zruen nazen Rady (EHS) . 3820/85, edn vstnk Evropsk unie, L 102/1, 11.4.2006.
[6] irok, J. Provozovn silnin dopravy II, skripta DFJP Univerzity Pardubice, Univerzita Pardubice, erven 2006, ISBN 80-7194-875-6.
[7] Tomek, M., Luskov, M. Bezpenos a ochrana zdravia vodia pri veden motorovho vozidla. In: Przewozy regionalne w Polsce - szanse i zagroenia. Wroclav: CL Consulting i Logistika, 2005, s. 182-188, ISBN 83-89908-00-X.
[8] Tomek, M. Kontroly dodriavania bezpenostnch prestvok vodimi motorovch vozidiel. In: LOGVD 2006 - Dopravn logistika a krzov situcie Zbornk z 9. vedecko-odbornej konferencie s medzinrodnou asou. ilina: U v iline, oktber 2006, s. 284 - 289. ISBN 80-8070-606-9.
Pspvek vznikl za podpory projektu . 1F53S/126/520 - "Nvrhy zkladnch aplikac logistickch systm do nkladn obslun pepravy stanovench region a zajitn jej optimln funknosti."
Recenzent: doc. Ing. Vclav Cemprek, Ph.D.
Univerzita Pardubice, Dopravn fakulta Jana Pernera
|